Pieskové sfarbenie menej známeho indického paláca sa hrdo týči nad hladinou tmavomodrého jazera. ,,Jal Mahal“, v preklade vodný palác, je zhmotnením túžby po zábave panovníka v 18. storočí – Maharaj Madh Singh. Stavba bola určená divokým večierkom po love kačíc, a dôkazom toho je aj fakt, že budova nemá žiadne izby na prenocovanie. Slúžil vyslovene na veselenie sa a radovánky.
Palác svetlého vzhľadu dominuje celej vodnej hladine a nemožno pochybovať o jeho kráse, aj keď je z väčšej časti ponorená v jazere. Kochať sa môžeme len najvyšším poschodím, ktoré vyčnieva nad prírodným zrkadlom. Stavba je ozvláštnená osembokými vežami so vkusnými kupolami na každom rohu. Okrem paláca vytŕča nad poryvmi vody aj obdĺžnikový pavilón v bengálskom štýle, ktorý tvorí stred majestátnych záhrad. Vtedajší panovník sa po nich rád prechádzal, avšak dnes už dominujú jazernému dnu. Kvôli vode ostávajú jeho detaily a tajomstvá skryté, a teda túto pamiatku môžete obdivovať len z brehov rieky, poprípade z lodiek.
Budovy sa nachádzajú na rieke Dharbawati v strede vodnej nádrže, vybudovanej v roku 1610. Jej účelom bolo zabrániť hladomoru a nedostatku vody. Pitná voda sa využívala na zavlažovanie aj pre osobné účely obyvateľov Džajpuru, vzdialeného len 4 kilometre južne od nádrže.
Smutnou správou je fakt, že počas posledného storočia slúžila ako skládka priemyselného odpadu a chemikálií. Nečistota okolia zapríčinila nielen úbytok turistov, ale aj vtáctva. Našťastie, sa v roku 2004, súkromná spoločnosť podujala na obnovu pamiatky. Kvalita vody sa rapídne zvýšila a vtáctvo si znova z tejto lokality urobilo domov. Investori plánujú palác sprístupniť a urobiť z neho vyhľadávanú turistickú atrakciu, to je však ešte vo hviezdach.
